Alain Delon (celým menom Alain Fabien Maurice Marcel Delon) sa narodil
8. novembra 1935 v Sceaux na predmestí Paríža. Jeho rodičia sa
rozviedli, keď mal štyri roky. Istý čas vyrastal u pestúnov v rodine
väzenského dozorcu, teda doslova na väzenskom dvore. Chvíľu pobudol v
jezuitskom internáte, neskôr sa u nevlastného otca vyučil za mäsiara.
Ako 17-ročný narukoval do armády k námorníctvu a slúžil štyri roky v
Indočíne, z čoho však takmer rok strávil vo väzení za rozličné delikty.
Keď sa v roku 1956 vrátil do Francúzska, netušil, čo bude robiť.
Vďaka priateľstvu s herečkou Brigitte Auberovou získal kontakty v
umeleckých kruhoch a spolu s nimi aj svoju prvú filmovú rolu vo filme
Keď sa do toho zapletie žena. V roku 1957 ho nakrútil režisér Yves
Allegret, ktorý dal Delonovi najcennejšiu radu. "Povedal mi: 'Chcem,
aby si vyzeral tak, ako vyzeráš, aby si sa hýbal, ako sa hýbeš, hovoril
tak ako hovoríš, počúval tak, ako počúvaš. Buď sám sebou, nehraj," spomínal Delon na svoju prvú filmovú skúsenosť.
Nasledovali ďalšie ponuky. Hneď o rok sa stretol vo filme Buď pekná a
mlč (režisér Marc Allégret) s Jeanom-Paulom Belmondom, s ktorým ho spája
celoživotné priateľstvo. V tom istom roku hral aj v romantickej dráme
Kristína (r. Pierre Gaspard-Huit), v ktorej sa pred kamerou stretol s
Romy Schneiderovou – rakúskou herečkou, ktorá sa stala jeho partnerkou
aj v osobnom živote.
Medzinárodnou hviezdou sa stal Alain Delon po stvárnení neľútostného
boxera v snímke Rocco a jeho bratia, ktorú nakrútil taliansky režisér
Luchino Visconti v roku 1960. Ďalší taliansky kultový tvorca
Michelangelo Antonioni obsadil Delona v roku 1962 do drámy Zatmenie. O
rok neskôr hral Delon a Jeanom Gabinom v kriminálke Melódia podzemia (r.
Henri Verneuil) a v historickom filme Gepard – opäť vo Viscontiho réžii
- zažiaril po boku takých hviezd ako Burt Lancaster a Claudia
Cardinale.
Veľkú popularitu priniesla Delonovi historická snímka Čierny Tulipán,
ktorú v roku 1964 nakrútil Christian-Jaque podľa známeho románu
Alexandra Dumasa staršieho. V tomto čase mladý a ženami obletovaný Delon
spoznal krásku Natalie Barthélémy, ktorej dopomohol k hereckej kariére a
v tichosti si ju zobral za manželku. Romy Schneiderová, ktorú Delon po
piatich rokoch opustil, niesla ich rozchod veľmi ťažko. Nová žena sa po
boku Delona objavila v snímke Samuraj (r. Jean-Pierre Melville, 1967).
V roku 1969 Delon na vrchole síl nakrútil štyri filmy. Medzi nimi
napríklad známy Sicílsky klan opäť s režisérom Verneuilom a v skvelej
hereckej zostave (Jean Gabin, Lino Ventura). Ďalším bol psychologický
kriminálny thriller Bazén (r. Jacques Deray), v ktorom hral Delon so
svojou expartnerkou Romy Schneiderovou. Osudným sa však pre Delona stal
film Jeff (r. Jean Herman), kde sa stretol s herečkou Mireille Darc – a
tá sa stala jeho životnou partnerkou až do roku 1983 (herečka zomrela
28. augusta 2017).
V legendárnej snímke Borsalino (r. Jacques Deray, 1970) vytvoril Delon
opäť hereckú dvojicu s Belmondom. V roku 1973 sa opätovne stretol pred
kamerou s Jeanom Gabinom v psychologickej dráme Dvaja muži v meste (r.
José Giovanni). Deray obsadil Delona v roku 1974 do Poviedky o
policajtovi – príbehu nakrútenom podľa reálnej udalosti, v ktorom hral
po jeho boku Jean-Louis Trintignant. Z tohto obdobia sú slovenskému
divákovi najznámejšie filmy Smrť darebáka (r. Georges Lautner, 1977) a
Traja muži na zabitie (Jacques Deray, 1980).
Delon, ktorý bol nielen úspešným hercom ale aj producentom, spomalil
tempo a vyberal si náročnejšie filmové úlohy. Takou bola v roku 1984
hlavná rola alkoholika vo filme Náš príbeh režiséra a scenáristu
Bertranda Bliera – obaja tvorcovia, Blier za scenár a Delon za brilantný
herecký výkon, získali filmovú cenu Cézara. V tom istom roku tiež
nemecký režisér Volker Schlöndorff obsadil Delona spolu s Jeremym
Ironsom do filmu Swanova láska, ktorý vychádza z prózy Marcela Prousta.
Delon si zahral hlavnú postavu v snímke Nová vlna (r. Jean-Luc Godard,
1990), či vo filme Návrat Casanovu (r. Edouard Niermans, 1992) a s celou
plejádou hereckých kolegov sa stretol v svojráznom filmovom projekte
Herci, ktorý v roku 2000 vytvoril Bertrand Blier a ktorý vzdáva hold
velikánom francúzskeho herectva. V roku 2008 sa objavil opäť v preňho
netradičnom žánri – v rozprávke Asterix a Olympijské hry (r. Frédéric
Forestier, Thomas Langmann).
Za svoje celoživotné dielo bol Alain Delon v roku 1995 ocenený Zlatým
medveďom na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne. V otcových
hereckých šľapajach pokračujú synovia Anthony, Christian Aaron Boulogne a
Alain-Fabien i dcéra Anouchka.